reklama

Ivan odišiel

19. septembra 2008 som dostal sms správu v tomto znení: „Ahojte spolužiaci,  mám pre Vás smutnú správu - náš milovaný triedny včera zomrel. Správa, ktorá šokovala celú Obchodnú akadémiu v Trenčíne, ale aj všetkých nás - jeho žiakov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Mgr. Ivan Melovský sa narodil v Uhrovci, odkiaľ pochádzali aj Ľudovít Štúr a Alexander Dubček. Po rokoch strávených na základnej a strednej škole odišiel študovať do Bratislavy, jeho záľubou a zároveň neskôr aj povolaním sa stali výučba slovenského jazyka a literatúry, ruský jazyk a telesná výchova. 

Obrázok blogu

 

Stužková, 1997, vľavo Mgr. Elena Smejkaková, Ivanova vnučka Norika a Ivan Melovský

Po skončení vysokej školy ešte popri zamestnaní študuje. V roku 1964 prichádza na Obchodnú akadémiu (vtedy Stredná ekonomická škola), ktorej zostal verný skoro 40 rokov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V roku 1994 sme nastúpili do školy my, slávna béčka. A Ivan sa stal našim triednym učiteľom. Bolo ťažké skrotiť naše povahy, ale Ivan, ako citlivý človek a výborný pedagóg sa snažil vtlačiť do nás svoju pečať, aby sme boli dobre pripravený na život. Nielen vedomosti, ale ľudské hodnoty, ktorými oplýval. V roku 1998 sme sa rozleteli do sveta. No Ivan nás vždy rád videl v škole, rád sa stretol, bol to človek s veľkým Č.

V roku 2005 sme mali prvú stretávku po piatich rokoch. A Ivan na nej nesmel chýbať. Plný entuziazmu a charizmy stále vyučoval, či už na Obchodnej akadémii a neskôr v Bánovciach nad Bebravou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Stretávka v roku 2005 

Na Ivana sme nezabudli ani skončení školy. Pravidelne sme ho navštevovali, niektorí z nás doma, niektorí na škole, prípadne sme sa stretávali náhodne v Trenčíne.

Po odchode do zaslúženého dôchodku sa Ivan definitívne vrátil domov do rodného Uhrovca. Začal si prerábať rodičovský dom a venovať sa svojim záľubám, svojim vnúčencom a manželke.

Pri poslednej návšteve v roku 2007 nás doslova šokoval. Choroba mu uberala síl, no nevzdával sa, bojoval. Rakovina mu vzala jeho dvoch bývalých kolegov: Mgr. Dušana Hrebíčka, nášho telocvikára a Ivanovho suseda, s ktorým prežil roky štúdií v Bratislave a tiež svoje celé pôsobenie na Obchodnej akadémii a kolegyňu Mgr. Majku Kadlečíkovú, našu učiteľku zemepisu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Zľava Janka, Maťa Ch., Eva, Ivan Melovský, Maťa S., Marianna a Tomáš

Jeho choré srdce navždy dotĺklo dňa 19. septembra 2008. Zomrel v Bratislave na následky dlhotrvajúcej a ťažkej choroby. Možno to znie tak čudne, ale ja mám ten pocit, že Ivan je teraz už v nebi a popíja kávičku aj s Dušanom Hrebíčkom....No a spoločnosť im pritom robí Majka Kadlečíková.

Ivan na stretnutí vyjadril túžbu po dvoch veciach: dožiť sa svojej sedemdesiatky a ďalšej stretávky nás, spolužiakov 4.B. triedy (1994 - 1998) po desiatich rokoch. Túžil veľmi žiť, nechcel sa poddať, držal sa statočne. Sedemdesiatky sa dožil, no ďalšej stretávky, ktorá sme plánovali zorganizovať po Vianociach 2008 už nie, choroba bola silnejšia ako on.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nechcel, aby sme smútili. Chcel, aby sme si ho pamätali takého, aký bol po celý život - optimistický, usmiaty, dodávajúci silu tým, ktorí to potrebovali. Napriek svojim chybám a ľudským pádom bol úžasným človekom. Nám zostanú iba tiché spomienky na radostné chvíle s ním. Pohrebný obrad bol dojímavý, zúčastnili sa viacerí terajší ako i bývalí pedagógovia na Obchodnej akadémii.

O Ivanovi viem, že nepraktizoval žiadnu vieru (bol evanjelik), no bol skvelým a úžasným človekom....A to je to najpodstatnejšie.

Aj týmto spôsobom by som chcel splatiť svoj „dlh" voči nemu, kedy som nestihol stretnutie s ním v Uhrovci (vlani a ani tento rok). Smrť bola rýchlejšia ako ja.

Ťažko sa počúvajú slová útechy, ktoré pozostalí vyslovujú smútiacej rodine. Bolesť a smútok za milovaným človekom je veľmi silný, ešte nedávno tu bol a zrazu ho niet. Človeku chýba všetko, aj tie negatívne veci, za ktoré toho druhého kedysi kritizoval, chýba mu všetko, cíti obrovské prázdno. Zostáva mu iba nádej, nádej, že tam, kde teraz je, už necíti bolesť, netrpí a je mu dobre. Pozerá sa zhora na tých, ktorých tu zanechal so slovami: „neplačte, spomínajte na mňa v dobrom, odpustite mi, ak som Vám ublížil, vedome, či nevedome".

Pri kondolencii pozostalej rodine ma veľmi potešili slová jeho dcéry: „Tak aj vy ste tu, ďakujem, že ste prišli." Bolo nás na pohrebe málo, lebo mnohí sa nemohli zúčastniť. No verím, že si budú pamiatku na nášho milovaného triedneho Ivana Melovského udržiavať v pamäti aj s jeho slávnym výrokom: "Lebo čo!"

Obrázok blogu

Posledná spoločná foto s Ivanom...

Requiescat in pacem - Odpočívaj v pokoji!

Peter Pecuš

Peter Pecuš

Bloger 
  • Počet článkov:  128
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Bývam v prihraničnej dedine na začiatku Bielych Karpát. Najradšej voľný čas trávim na bicykli, na turistických prechádzkach s mojou priateľkou a kamarátmi. Veľmi rád navštevujem slovenské mestá a dediny a spoznávam krásy Slovenska. Zoznam autorových rubrík:  Správa vecí verejnýchSpoločnosť a inéKultúra v regióneRegionálne športové dianiePríbehy zo životaKrátke článočkySúkromné článočkyNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu