Volá sa Pali a je z Košíc. Jeho život je spojený z Talianskom. Je to jeden z mnohých porevolučných príbehov. Pár rokov po páde komunistického režimu sa vyberá stopom do Talianska za prácou. Prvá je oberanie jabĺk v severnom Taliansku. Manuálna a ťažká práca, ale nič iného mu neostáva. Nevie jazyk, nedokáže sa tu uplatniť. Postupne však vniká do tajov taliančiny, hoci v autonómnej oblasti sa hovorí väčšinou nemecky. O pár rokov neskôr je z Paliho veľký boss. Plynule hovorí taliansky, je mladý, ambiciózny, preto sa tu dokáže uplatniť. Svojím výzorom pripomína Taliana, dokonale sa prispôsobuje ich životnému štýlu. Našiel tu uplatnenie a pracuje celý rok. Raz na stavbe, inokedy u sedliakov, raz zase oberá jablká, či pracuje okolo hotela. Stále má job. Ale to sa mu máli. Preto si zvolí iný biznis. Taliansko mu ponúka nové možnosti. A tak Pali začína dohadzovať prácu v Taliansku. Najskôr známym, kamarátom, potom všetkým ostaným. A čo je teraz s Palim? V Košiciach ho pozná skoro každý. Prečo? Stále dohadzuje prácu v Taliansku na oberačku jabĺk. Sľubuje mesačný zárobok 50.000 korún, vybaví formality u sedliakov, zabezpečuje dovoz a odvoz späť. Aká je však cena za jeho služby? Päťtisíc korún v hotovosti, vopred, už pri nahlasovaní miesta, čo je niekedy vo februári. Ak sa zmenia okolnosti a nebudeš môcť ísť na brigádu, žiaľ, peniaze mu ostanú. Ľudia na Slovensku sa musia obracať. Východ je však veľmi špecifický. Ak chcú otcovia rodín uživiť svoju rodinu a zabezpečiť primeraný životný štandard, sú nútení chodiť na dovolenky si privyrábať do Talianska. A tak využívajú Paliho služby. V okolí severotalianskeho mesta Bressanone (po nemecky Brixen) zamestnal na oberačku jabĺk tento rok okolo 70 ľudí. Jednoduchá matematika, 70 krát 5.000 korún, to je 350.000 korún. Sú však dvaja, preto sa musí deliť. Ale aj tak, je to čistý a nezdanený zárobok. Žiadna živnosť, žiadne povolenie na vykonávanie tejto činnosti. A ktovie, koľko ľudí pomohol zamestnať jeho komplic? Podľa slov chalanov, ktorým Pali dohodil túto prácu, pokojne ich môže byť okolo stovky. A aký je výsledok? Jaro, Rado, Zolo a Peter odrobili týždeň v Brixene, potom ich Pali „odvelil“ do dediny NATZ, kde pracovali 15 dní. Sľúbil, že budú pracovať za 5,5 euro na hodinu + strava a ubytovanie gratis. Keď prišlo k plateniu, majiteľ sadov im vyplatil 5 eur za hodinu a viac sa s nimi nebavil. Pali ešte rozprával, že v Brixene sa oberajú jablká, môže im dohodiť prácu i ďalej. Všetci však znechutení odchádzajú domov. Všetci tu boli prvýkrát, mnohí z nich však aj naposledy. Chcú, aby im Pali vrátil aspoň časť peňazí, ale či sa im to podarí, to ukáže čas. A Pali? Ten je už ostrieľaný, už vie, ako systém funguje. Tento rok má zarobené (iste zabezpečil prácu aj na pretrhávku jabĺk) a na budúci rok zoženie ďalších nových ľudí. Veď na východe je veľa nezamestnaných, ľudí, ktorí potrebujú každú korunu a vidina rýchleho a relatívne vysokého zárobku je pre nich veľmi lákavá.
