Tajomstvo kríža – dramatizácia biblického príbehu v Pruskom

Pašiové hry majú pôvod v stredovekých mystériách a liturgických dialógoch – pašiách. Zo začiatku to bývali rozsiahle dramatické útvary s výjavmi zo života Ježiša (najmä v Nemecku v 14 storočí). Tieto sa hrávali aj počas niekoľkých dní, no časom sa z nich vyčlenili pašiové hry. Hry o mukách, ukrižovaní a prípadne aj zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Na Slovensku sa pašiové hry konali od 16. storočia, napríklad v Bratislave, Bardejove, Kežmarku a inde. Zvyčajne boli v latinčine, prípadne v nemčine. V poslednom čase sa uvádzajú na spolkových ochotníckych scénach.   Tento rok ma kamarát – režisér oslovil, aby som šiel hrať aj ja. Spočiatku som váhal, veď nemám žiadne skúsenosti. Ale po prehováraní som povedal „áno“, bol som posledný tip, ostatní oslovení (so skúsenosťami) odmietli.   Je Veľkonočná nedeľa, 16. apríl 2006, niečo pred 19.00 hod. Po dvoch dňoch „generáliek“ sú už všetci vzrušení a pripravujú sa na premiéru. Chystanie scenára od júla minulého roku, nahrávanie spevov, skúšky, šitie kostýmov, líčenie, celková réžia sú už za nami, teraz sa už len čaká...V zrekonštruovanom Komunitnom centre v Pruskom je hlučno. Vyzerá to, že je vypredané. Pozerám cez malé okienko šatne, vidím „davy prichádzajúcich ľudí“. Zdá sa, že sme urobili výbornú mediálnu propagáciu. Zaznieva gong, upozorňujeme ľudí, aby si vypli mobilné telefóny a začíname. Ešte kopnutie do zadku, rituál hercov pred premiérou a ideme...    Prvá scéna, kde hrám aj ja. Vychádzam na javisko. Ja v úlohe Ježiša Krista. Pozerám sa do hľadiska. Ten pohľad, ten stál za veľa. Všetko je nabité, ľudia sú všade, na schodiskách, balkónoch, vo dverách do sály, jednoducho všade. Začínam cítiť akýsi strach... Nie trému, skôr je to zodpovednosť, aby som všetko zahral podľa scenára. Čo najmenej chýb, zahrať ich tak, aby to diváci nepostrehli. Prvá vážna chyba – pri speve mi preskočil hlas. Choroba pred premiérou si vybrala svoju daň v podobe výpadku hlasu. O chvíľu ďalšia chyba – výpadok textu. Asi dvojsekundová pauza, ktorá sa zdala nekonečne dlhá som si spomenul na ďalšiu vetu. Nepočul som ani šepkárku. Tanec diablov. Vynikajúci mejkap.  Vojaci boli celkom super. Jeden z nich môj dobrý kamarát, druhý vojak dokonca vlastný brat. Úsmevné, že? Pri bičovaní sa mi ušlo zopár úderov aj na chrbát. Kríž (vyrobený presne podľa mojich požiadaviek) bol dosť ťažký, takže únavu a ťarchu kríža človek nemusel hrať. Síce ma vojaci zle ukrižovali (kríž som musel držať malíčkom jednej ruky), nebolo to ich vinou. Snažili sa, tak, ako všetci účinkujúci. Avšak vnímanie predstavenia ako celku zakrývajú tieto a iné nedostatky. Vzhľadom na čas, ktorý sme venovali realizácii tohto diela je to celkom slušné. Záver, zomieram na kríži, kladú ma do lona matky a odnášajú do hrobu. Z hrobu vychádzam víťazne ako zmŕtvychvstalý Kristus. Záverečný potlesk a klaňačka, to boli krásne momenty. Dosky, ktorým naozaj patrí svet. Vytlieskanie režiséra na scénu, krátke príhovory, poďakovania, kvety. Dielo sa podarilo. Napriek nedostatkom malo svoju výpovednú hodnotu. Na záver ešte prídavok – židovský tanec HAFANA.  Je po predstavení. Sála sa pomaly vyprázdňuje. Prítomní kritici a odborníci sa zamerali na hodnotenie diela, bežní diváci debatujú s hercami, ktorí sa rozpŕchli za svojimi blízkymi. V nejednom oku vidieť lesknúť sa slzu. Prichádzam k mojej mame. Objíma ma, so slzami v očiach mi gratuluje a ďakuje za krásny umelecký zážitok.   Krátky záver. Chcem vyzdvihnúť enormné úsilie všetkých. Od hercov, cez zvukárov, technikov, scénografku, kostymérku, technickú spoluprácu a všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k realizácii tohto diela. Bez ich pomoci by sme to nedokázali. Ďakujem Vám.  Stvárniť postavu Krista je veľmi náročné a ťažké. Dokázať vnímať a cítiť všetko tak, ako to robil On. Radovať sa s radujúcimi, plakať s plačúcimi, posmeľovať, radiť, pomáhať a nadovšetko milovať ľudí. Táto úloha vniesla do môjho života nový rozmer. Byť zdravo pokorný a skromný, vedieť bojovať, vydržať. Vedieť niesť svoj kríž.   Ďalšie reprízy chystáme po okolitých obciach. Ak sú vytvorené podmienky na divadlo, tak sa dá hrať.... Zanietenosť, ochota, obeta, to je ochotnícke divadlo. Verím, že sme položili dobrý základ pre ďalšie predstavenia. Už sa teším na ďalšie diela, ktoré už pomaly vznikajú v hlavách režisérov a ochotníkov v Pruskom a okolí.