reklama

Mojich pár minút v rozhlase... alebo vývin mediálnej kariéry obyčajného človeka.

Pred niečo viac ako dvoma rokmi som bol obyčajným občanom našej obce. Svoje občianske povinnosti som si plnil v rámci možností a o dianie v miestnej komunite som obzvlášť nejavil záujem. Klasický prístup bežného mladého človeka. Občas som vyjadril svoj názor k pozitívnym alebo negatívnym javom v obci, ale to bolo z mojej strany tak všetko...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Situácia sa radikálne zmenila, keď som nastúpil pracovať na miestny obecný úrad. Zrazu som sa ocitol v situácii, keď som bol priamo zaangažovaný na dianí v obci a mohol som ovplyvňovať rozličné situácie. Či už aktívne, podieľaním sa na viacerých kultúrnych, spoločenských a športových aktivitách, alebo nepriamo, pri realizácii rôznych nápadov, čo urobiť, zlepšiť, pripraviť...Dlhšiu dobu zrela vo mne túžba písať a publikovať. Prezentovať svoje myšlienky, svoje názory na určité životné situácie, informovať o dianí v obci ostatných. Prvým míľnikom na tejto ceste bolo publikovanie v regionálnom týždenníku, kde v máji minulého roku bol uverejnený môj prvý článok. Nikdy som sa nepovažoval za novinára, ani za publicistu, iba som písal, tak, ako som to cítil, priamo a otvorene. Zrazu som bol človekom, ktorý niečo pre časť ľudí niečo znamená. „To je ten, čo píše do toho Obzoru“ a iné vety som počúval dosť často. Stal sa zo mňa častý prispievateľ do tohto periodika, kde uverejňujem články o dianí v našej obci. Ďalším obrovským skokom v „mojej mediálnej kariére“ sa stalo blogovanie. Niekedy v decembri minulého roka som zazrel na stránke post.sk meno môjho kamaráta Vlada Gábora. A tak zo zvedavosti som klikol na odkaz a dostal som sa až na blog. Táto myšlienka ma veľmi zaujala, premýšľal som o tom počas celých vianočných sviatkov, až som dospel k rozhodnutiu to skúsiť, uvidíme, ako to pôjde a čo sa podarí. A tak som začal blogovať. Prvé články boli trochu „neotesané“, postupom času som naberal určité skúsenosti, čo a ako písať. Ako malý zázrak som považoval to, keď sa môj článok o skúsenostiach s ministerstvami stal najčítanejším článkom na blogu. A neskôr prišli ďalšie úspechy. Dňa 21.02.2005 sa moja malá tajná túžba splnila. Môj článok o skúsenosti s ministerstvami sa ocitol v printovom vydaní blogu, teda v pondelkom vydaní denníka SME. Táto správa ma doslova šokovala, vôbec som to nečakal, dokonca za svoj článok som získal aj svoj prvý honorár. Dnes je zo mňa stály prispievateľ blogu, ako aj diskusií na rozličné témy. V rámci svojej pracovnej vyťaženosti sa snažím aspoň raz týždenne uverejniť článok na blogu, či napísať do Obzoru. No minulý štvrtok sa stalo niečo neobyčajné. Môj nadriadený, starosta obce bol pozvaný do Slovenského rozhlasu. Oslovil ma, či nechcem ísť s ním do Bratislavy. A tak som išiel. Bez nejakých očakávaní, bez túžob, iba tak, pozrieť si, ako to v rozhlase funguje. Privítala nás redaktorka Nočnej pyramídy, pani Milena Čeganová. Zaviedla nás do štúdia, oboznámila nás so scenárom relácie, kde nosnou témou boli hodnoty života. Náš starosta bol pozvaný nielen ako predstaviteľ samosprávy, ale najmä ako obvodný lekár, anesteziológ a algeziológ, teda človek, ktorý sa denne stretáva s momentom bolesti, smrti a má čo povedať aj o hodnotách života. Ja som bol prítomný v štúdiu počas živého vysielania a so záujmom som počúval zážitky pani redaktorky počas misie Slovenského červeného kríža v Rumunsku, o jej skúsenostiach z Čečenska, bývalej Juhoslávie, atď.Počas diskusie mimo vysielanie som k určitej téme vyjadril svoj názor a redaktorka sa ma spýtala, či nechcem tieto svoje myšlienky aj verejne prezentovať cez éter rádia. Nuž, povedal som si, prečo nie? Keď už som tu... to zvládnem...Pani Čeganová ma ohlásila a ja som odpovedal na jej otázky, z ktorých väčšina bola spontánna a ja som nebol pripravený na odpovede. Snažil som sa však odpovedať priamo a otvorene, nemal som trému a cítil som sa veľmi príjemne. Diskusia s poslucháčmi sa rozvíjala najmä o smrti pápeža, o jeho prínose pre našu spoločnosť, ako aj o hodnotách života pre dnešnú generáciu, o dôstojnom umieraní a o hospicových zariadeniach na Slovensku, alebo napríklad o hodnotách života pre mladú generáciu a o uvedomení si momentu smrti pre mladých. Taktiež sme diskutovali o tom, že dnes mnohým chýba úcta k ľuďom, úcta k sebe samému a dávka pokory. Dnes sa pretláča názor byť za každú cenu úspešný, úspechu podriadiť celý svoj život, všetky prostriedky a možnosti na jeho dosiahnutie. Z rozhlasu sme odchádzali tesne po polnoci. Postupne začali chodiť sms správy o našom pôsobení v rozhlase. Všetky reakcie boli pozitívne, boli pre mňa obrovským povzbudením a vzpruhou do ďalších dní.Tak ako aj v rozhlase, aj tu na blogu chcem vyjadriť svoju nosnú myšlienku: Byť sám sebou. Ostať tým istým človekom, bez ohľadu na pracovnú alebo spoločenskú pozíciu. Byť človekom na svojom mieste a v rámci svojich možností sa snažiť každému pomôcť. Totiž práca na úrade v rámci miestnej komunity znamená určitý spoločenský status, človek sa stane dôveryhodnejším, jeho kredit a imidž neustále stúpa. Nuž a s týmto často býva spojená aj zmena povahy človeka. Stáva sa viac „dôležitým“, nezdravo sebavedomým a namysleným. Ja takým nechcem byť. Chcem ostať tým istým človekom, ako aj predtým, tým istým Petrom Pecušom, ako aj predtým. Snažiť sa ľuďom vždy pomáhať, hoci aj na úkor vlastného času a voľna. Veď nikto nevie, kedy od toho druhého bude potrebovať podať pomocnú ruku. A moja ďalšia mediálna kariéra? Budem rád, ak sa mi podarí, aby ma týždenník Obzor zastrešil ako svojho regionálneho spravodajcu a ja som získal novinársky preukaz. A ktovie, možno sa raz dostanem aj do televízie, veď s naším starostom nič nie je nemožné...

Peter Pecuš

Peter Pecuš

Bloger 
  • Počet článkov:  128
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Bývam v prihraničnej dedine na začiatku Bielych Karpát. Najradšej voľný čas trávim na bicykli, na turistických prechádzkach s mojou priateľkou a kamarátmi. Veľmi rád navštevujem slovenské mestá a dediny a spoznávam krásy Slovenska. Zoznam autorových rubrík:  Správa vecí verejnýchSpoločnosť a inéKultúra v regióneRegionálne športové dianiePríbehy zo životaKrátke článočkySúkromné článočkyNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu